eiuris nor sk
Posilnenie uplatňovania schengenského acquis a práva EÚ justičnými orgánmi SR

Pramene schengenského acquis

« Vymedzenie pojmu „schengenské acquis“

Schengenské acquis v dôsledku niekoľkoročného procesu jeho vývoja tvorí v súčasnosti neoddeliteľnú časť európskeho práva. Ako bolo už v predošlej časti spomenuté, prijatím Amsterdamskej zmluvy boli jednotlivé právne predpisy v tom čase tvoriace súhrn právnych noriem schengenského acquis inkorporované do systému európskeho práva. V tejto súvislosti bolo potrebné definovať schengenské acquis pre účely stanovenia právneho základu ustanovení schengenského acquis v súlade s ustanoveniami primárneho práva EÚ. Pre tento účel bolo prijaté Rozhodnutie Rady z 20. mája 1999 [Rozhodnutie Rady 1999/435/ES z 20. mája 1999 o určení schengenského acquis na účely stanovenia právneho základu pre všetky ustanovenia alebo rozhodnutia, ktoré tvoria toto acquis, v súlade s ustanoveniami Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o Európskej únii, Ú v. EÚ L 176, 10.7.1999, s. 1.], ktorým sa vymedzilo schengenské acquis a zároveň stanovila povinnosť uverejňovať schengenské acquis v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev s výnimkou niektorých právnych aktov.

Systém schengenského acquis možno charakterizovať ako systém právnych noriem európskeho práva upravujúci spoločenské vzťahy vznikajúce pri uplatňovaní práva voľného pohybu realizovaného v súlade s ustanoveniami primárnych prameňov práva schengenského acquis s cieľom vytvárania a udržiavania priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Subjekty sú nenahraditeľnou súčasťou každého právneho odvetvia nevynímajúc schengenské acquis. V rámci systému schengenského acquis rozdeľujeme subjekty na realizujúce a aplikujúce acquis. Realizujúce subjekty prijímajú predovšetkým sekundárne pramene schengenského acquis. Aplikujúce subjekty tvoria systém štátnych orgánov najmä policajného a bezpečnostného charakteru, ktoré svojimi organizačnými útvarmi aplikujú celý systém schengenského acquis.

« Primárne a sekundárne pramene schengenského acquis

Za primárne pramene schengenského acquis sa považujú nasledovné právne normy:

  1. Dohoda medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom odstraňovaní kontrol na ich spoločných hraniciach, podpísaná v Schengene 14.júna 1985 (Schengenská dohoda);
  2. Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14.júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom odstraňovaní kontrol na ich spoločných hraniciach, podpísaná v Schengene 14.júna 1985 (Schengenský dohovor);
  3. Jednotlivé protokoly a dohovory o pristúpení k Schengenskému dohovoru;
  4. Protokol o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie.

Sekundárne pramene schengenského acquis delíme podľa časového obdobia ich prijatia na:

  1. Rozhodnutia a vyhlásenia výkonného výboru a rozhodnutia ústrednej skupiny prijímané do 30. apríla 1999;
  2. Nariadenia, smernice, rozhodnutia a rámcové rozhodnutia inštitúcií Európskej únie prijímané od 1. mája 1999.

Projekt je financovaný z nórskeho grantu prostredníctvom Nórskeho finančného mechanizmu a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.